Obsah

• ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK
• ÚVOD
• PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ VÝCHODISKÁ
  • 1. KAPITOLA KRIMINOLÓGIA – ZÁKLADNÉ VÝCHODISKÁ, JEJ MIESTO V SYSTÉME VIED, PRAKTICKÝ VÝZNAM A INŠTITUCIONALIZÁCIA
    • 1.1 Základné východiská
      • 1.1.1 Vymedzenie pojmu „kriminológia“
      • 1.1.2 Pôvod pojmu „kriminológia“
    • 1.2 Predmet skúmania kriminológie, jej zamerania a úlohy
    • 1.3 Vnútorná štruktúra kriminológie
      • 1.3.1 Fenomenológia kriminality (charakteristické prejavy kriminality)
      • 1.3.2 Etiológia kriminality (skúmanie príčin vzniku kriminality)
      • 1.3.3 Kontrola kriminality
      • 1.3.4 Viktimológia
      • 1.3.5 Penológia
    • 1.4 Vzťah kriminológie k iným vedným odborom
      • 1.4.1 Trestné právo
      • 1.4.2 Kriminalistika
      • 1.4.3 Sociológia
      • 1.4.4 Forenzná psychológia
      • 1.4.5 Súdna (forenzná) psychiatria
      • 1.4.6 Súdne lekárstvo
      • 1.4.7 Pedagogika
      • 1.4.8 Demografia
      • 1.4.9 Prognostika
      • 1.4.10 Forenzná štatistika a matematika
    • 1.5 Praktický význam kriminológie
    • 1.6 Inštitucionalizácia kriminológie
      • 1.6.1 Medzinárodný kontext
      • 1.6.2 Slovenská republika
  • 2. KAPITOLA KRIMINOLOGICKÉ TEÓRIE
    • 2.1 Úvod
    • 2.2 Počiatky formovania názorov na príčiny kriminality a klasické kriminologické teórie v 18. storočí
    • 2.3 Vznik kriminológie ako vedného odboru a pozitivistické kriminologické teórie v 19. storočí
    • 2.4 Biologické kriminologické teórie
      • 2.4.1 Teórie vrodenej zločinnosti
      • 2.4.2 Teórie dedičných zločinných sklonov
      • 2.4.3 Endokrinologické koncepcie
      • 2.4.4 Typologické (konštitučné) teórie
    • 2.5 Psychologické kriminologické teórie
      • 2.5.1 Teórie o vzťahu zločinnosti a inteligencie
      • 2.5.2 Psychoanalytické teórie
      • 2.5.3 Teória podmieneného správania
      • 2.5.4 Teórie sociálno-kognitívneho učenia
    • 2.6 Sociologické kriminologické teórie
      • 2.6.1 Teórie spochybňujúce učenie o rodenom zločincovi
      • 2.6.2 Teórie spoločenskej dezorganizácie a teórie anómie
      • 2.6.3 Teória diferenciálnej asociácie
      • 2.6.4 Teória diferencovanej identifikácie
      • 2.6.5 Socialistické koncepcie
    • 2.7 Multifaktorové kriminologické teórie
    • 2.8 Postmoderné kriminologické teórie
      • 2.8.1 Neoklasické kriminologické koncepcie
      • 2.8.2 Koncepcie rational choice
      • 2.8.3 Feministické kriminologické koncepcie
• DRUHÁ ČASŤ VŠEOBECNÁ ČASŤ
  • 3. KAPITOLA KRIMINOLOGICKÉ UKAZOVATELE KRIMINALITY (STAV, ÚROVEŇ, ŠTRUKTÚRA, OBJASNENOSŤ A DYNAMIKA KRIMINALITY)
    • 3.1 Pojem „kriminologické ukazovatele kriminality“
    • 3.2 Stav kriminality
    • 3.3 Úroveň kriminality
    • 3.4 Štruktúra kriminality
    • 3.5 Objasnenosť kriminality
    • 3.6 Dynamika kriminality
    • 3.7 Latentná kriminalita, registrovaná kriminalita, skutočná kriminalita a iné súvisiace pojmy
    • 3.8 Pramene informácií o kriminalite
  • 4. KAPITOLA PÁCHATELIA KRIMINALITY
  • 5. KAPITOLA KRIMINOLOGICKÉ ASPEKTY RECIDÍVY
    • 5.1 Kriminologický význam pojmu „recidíva“
    • 5.2 Vývoj názorov na recidívu
    • 5.3 Druhy kriminálnej recidívy
    • 5.4 Fenomenológia recidívy
    • 5.5 Etiológia recidívy
    • 5.6 Kontrola recidívy
  • 6. KAPITOLA OBETE KRIMINALITY
    • 6.1 Definícia obete a základné pojmy viktimológie
      • 6.1.1 Obeť a poškodený
      • 6.1.2 Viktimita
      • 6.1.3 Viktimácia
      • 6.1.4 Zraniteľné skupiny obetí
    • 6.2 Následky viktimácie a faktory ovplyvňujúce dopad deliktu na obeť
      • 6.2.1 Faktory ovplyvňujúce dopad deliktu na obeť
      • 6.2.2 Reviktimácia
      • 6.2.3 Vyrovnanie sa s viktimáciou
      • 6.2.4 Následky viktimácie
      • 6.2.5 Ochrana obetí kriminality pred sekundárnou viktimáciou
    • 6.3 Pomoc obetiam
      • 6.3.1 Laická a inštitucionálna pomoc
      • 6.3.2 Typy profesionálnej pomoci
    • 6.4 Zdroje údajov o obetiach kriminality
  • 7. KAPITOLA KONTROLA KRIMINALITY
    • 7.1 Kontrola kriminality – všeobecné východiská
    • 7.2 Trestná represia pri kontrole kriminality
    • 7.3 Trestná politika štátu
    • 7.4 Kriminologické aspekty alternatívnych trestov
    • 7.5 Prevencia pri kontrole kriminality
    • 7.6 Medzinárodný kontext prevencie kriminality
      • 7.6.1 Organizácia Spojených národov (OSN)
      • 7.6.2 Rada Európy
      • 7.6.3 Európska únia (EÚ)
    • 7.7 Národný kontext prevencie kriminality (systém prevencie kriminality v Slovenskej republike)
  • 8. KAPITOLA KRIMINOLOGICKÝ VÝSKUM
    • 8.1 Význam výskumnej práce
    • 8.2 Predvedecké a vedecké poznanie
    • 8.3 Veda a jej základné komponenty
      • 8.3.1 Predmet vedného odboru
      • 8.3.2 Jazyk a terminológia vedy
      • 8.3.3 Systém metodológie a metód vedy
      • 8.3.4 Systém teórie vedy
    • 8.4 Formy výskumnej práce
      • 8.4.1 Vedecký fakt
      • 8.4.2 Vedecký problém
      • 8.4.3 Vedecká hypotéza
      • 8.4.4 Vedecká teória
    • 8.5 Organizácia výskumnej práce
    • 8.6 Projekt výskumu
      • 8.6.1 Analýza objektu a predmetu výskumu
      • 8.6.2 Analýza literatúry súvisiacej s predmetom výskumu
      • 8.6.3 Ciele výskumu
      • 8.6.4 Metodika výskumu a jeho vedecké metódy
      • 8.6.5 Predpokladané výstupy výskumu
    • 8.7 Metódy kriminologického výskumu
      • 8.7.1 Pozorovanie
      • 8.7.2 Dopytovanie
      • 8.7.3 Dokumentárna metóda
    • 8.8 Využitie výsledkov kriminologického výskumu v právnej praxi
    • 8.9 Príklady kriminologických výskumov autorov učebnice
• TRETIA ČASŤ OSOBITNÉ DRUHY KRIMINALITY
  • 9. KAPITOLA KRIMINOLOGICKÉ PROGNÓZOVANIE
    • 9.1 Význam kriminologického prognózovania
    • 9.2 Prognóza ako druh vedeckého predvídania
    • 9.3 Metodika a metódy kriminologického prognózovania
      • 9.3.1 Klasifikácia prognostických metód
      • 9.3.2 Fázy kriminologického prognózovania
    • 9.4 Expertné metódy vypracovania prognóz
      • 9.4.1 Delfská metóda
      • 9.4.2 Brainstorming
    • 9.5 Heuristické metódy
    • 9.6 Štatistické metódy
    • 9.7 Metódy overovania prognóz
    • 9.8 Presnosť prognóz
    • 9.9 Interpretácia prognóz
  • 10. KAPITOLA NÁSILNÁ KRIMINALITA
    • 10.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
      • 10.1.1 Pojem „násilná kriminalita“
      • 10.1.2 Prístupy k vnímaniu násilia v spoločnosti
      • 10.1.3 Násilie ako predmet skúmania neprávnych vedných odborov
    • 10.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
      • 10.2.1 Štruktúra násilnej trestnej činnosti
      • 10.2.2 Spôsoby páchania násilnej trestnej činnosti
      • 10.2.3 Spôsoby utajovania násilnej trestnej činnosti
      • 10.2.4 Tendencia a prognóza násilnej kriminality
    • 10.3 Etiológia (príčiny)
      • 10.3.1 Príčiny a podmienky násilnej kriminality
      • 10.3.2 Nástroje boja s násilnou kriminalitou
    • 10.4 Typickí páchatelia
      • 10.4.1 Typy páchateľov
      • 10.4.2 Typológia páchateľov násilnej kriminality
    • 10.5 Typické obete
    • 10.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
    • 10.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
    • 10.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 10.9 Možnosti prevencie
  • 11. KAPITOLA MAJETKOVÁ KRIMINALITA
    • 11.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 11.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
    • 11.3 Etiológia (príčiny)
    • 11.4 Typickí páchatelia
    • 11.5 Typické obete
    • 11.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
    • 11.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
    • 11.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 11.9 Možnosti prevencie
  • 12. KAPITOLA MRAVNOSTNÁ KRIMINALITA
    • 12.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
      • 12.1.1 Sexuálna kriminalita
      • 12.1.2 Trestné činy spojené s prostitúciou
    • 12.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
      • 12.2.1 Znásilnenie
      • 12.2.2 Sexuálne zneužívanie
    • 12.3 Etiológia (príčiny)
    • 12.4 Typickí páchatelia
    • 12.5 Typické obete
    • 12.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
      • 12.6.1 Európsky a medzinárodný rozmer mravnostnej kriminality
      • 12.6.2 Medzinárodné a európske dokumenty upravujúce ochranu pred mravnostnou kriminalitou
    • 12.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
    • 12.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 12.9 Možnosti prevencie
      • 12.9.1 Možnosti prevencie mravnostnej kriminality
      • 12.9.2 Prijaté preventívne opatrenia
  • 13. KAPITOLA HOSPODÁRSKA KRIMINALITA
    • 13.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 13.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
      • 13.2.1 Stav a dynamika hospodárskej kriminality
      • 13.2.2 Štruktúra hospodárskej kriminality
      • 13.2.3 Objasnenosť hospodárskej kriminality
      • 13.2.4 Škody spôsobené hospodárskou kriminalitou
    • 13.3 Etiológia (príčiny)
    • 13.4 Typickí páchatelia
    • 13.5 Typické obete
    • 13.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
    • 13.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
    • 13.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 13.9 Možnosti prevencie
  • 14. KAPITOLA KORUPCIA
    • 14.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 14.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
      • 14.2.1 Charakteristické prejavy korupcie vo verejnom a súkromnom sektore
      • 14.2.2 Univerzálnosť korupcie
      • 14.2.3 Typy korupcie
      • 14.2.4 Formy korupčného správania sa
    • 14.3 Etiológia (príčiny)
      • 14.3.1 Príčiny korupcie vo všeobecnej, individuálnej a osobitnej rovine
      • 14.3.2 Znalosť príčin korupcie v boji proti korupcii
      • 14.3.3 Príčiny korupcie v kontexte korupčných faktorov
    • 14.4 Typickí páchatelia
    • 14.5 Typické obete
    • 14.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
    • 14.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
    • 14.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 14.9 Možnosti prevencie
      • 14.9.1 Potreba preventívneho boja s korupciou
      • 14.9.2 Programy a akčné plány boja proti korupcii
      • 14.9.3 Legislatívne možnosti prevencie
      • 14.9.4 Inštitucionálne opatrenia
      • 14.9.5 Opatrenia mimovládnych organizácií
  • 15. KAPITOLA DROGOVÁ KRIMINALITA
    • 15.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 15.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
    • 15.3 Etiológia (príčiny)
    • 15.4 Typickí páchatelia
    • 15.5 Typické obete
    • 15.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
      • 15.6.1 Právna úprava v kontexte OSN
      • 15.6.2 Právna úprava v kontexte Európskej únie
    • 15.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
    • 15.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 15.9 Možnosti prevencie
  • 16. KAPITOLA POČÍTAČOVÁ KRIMINALITA (KYBERNETICKÁ KRIMINALITA)
    • 16.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
      • 16.1.1 Pojem „počítačová kriminalita“ a absencia jeho definície
      • 16.1.2 Skupiny počítačových trestných činov – alternatíva definície pojmu „počítačová kriminalita“
      • 16.1.3 Spôsoby páchania počítačovej kriminality
      • 16.1.4 (Zdanlivá) anonymita počítačovej kriminality
    • 16.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
    • 16.3 Etiológia (príčiny)
    • 16.4 Typickí páchatelia
    • 16.5 Typické obete
    • 16.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
    • 16.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
    • 16.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 16.9 Možnosti prevencie
      • 16.9.1 Zabezpečenie počítača a iných informačno-technických zariadení ochrannými prvkami
      • 16.9.2 Inštalovanie najnovších aktualizácií operačného systému
      • 16.9.3 Ochrana súborov
      • 16.9.4 Používanie silných a zároveň odlišných hesiel
      • 16.9.5 Obozretnosť pri sprístupnení údajov online
      • 16.9.6 Zabezpečenie siete
  • 17. KAPITOLA OBCHODOVANIE S ĽUĎMI
    • 17.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 17.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
      • 17.2.1 Štádiá obchodovania s ľuďmi
      • 17.2.2 Formy obchodovania s ľuďmi
    • 17.3 Etiológia (príčiny)
    • 17.4 Typickí páchatelia
    • 17.5 Typické obete
    • 17.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
      • 17.6.1 Medzinárodná právna úprava obchodovania s ľuďmi
      • 17.6.2 Európska právna úprava obchodovania s ľuďmi a súvisiace dokumenty
    • 17.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
    • 17.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 17.9 Možnosti prevencie
      • 17.9.1 Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi
      • 17.9.2 Konkrétne aktivity a preventívne projekty v Slovenskej republike
  • 18. KAPITOLA LEGALIZÁCIA PRÍJMU Z TRESTNEJ ČINNOSTI (PRANIE ŠPINAVÝCH PEŇAZÍ)
    • 18.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 18.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
    • 18.3 Etiológia (príčiny)
    • 18.4 Typickí páchatelia
    • 18.5 Typické obete
    • 18.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
      • 18.6.1 Rada Európy
      • 18.6.2 Európska únia
    • 18.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
      • 18.7.1 Právna úprava v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu
      • 18.7.2 Právna úprava v Trestnom zákone
    • 18.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 18.9 Možnosti prevencie
  • 19. KAPITOLA TERORIZMUS
    • 19.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 19.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
    • 19.3 Etiológia (príčiny)
    • 19.4 Typickí páchatelia
    • 19.5 Typické obete
    • 19.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
      • 19.6.1 Rada Európy
      • 19.6.2 Európska únia
    • 19.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
    • 19.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 19.9 Možnosti prevencie
  • 20. KAPITOLA ORGANIZOVANÁ KRIMINALITA
    • 20.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 20.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
    • 20.3 Etiológia (príčiny)
    • 20.4 Typickí páchatelia
    • 20.5 Typické obete
    • 20.6 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v medzinárodnom (európskom) rozmere
      • 20.6.1 Právna úprava na úrovni OSN
      • 20.6.2 Právna úprava na úrovni Európskej únie
    • 20.7 Právna úprava a vymedzenie trestných činov v právnom poriadku Slovenskej republiky (možnosti trestnoprávneho postihu)
    • 20.8 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 20.9 Možnosti prevencie
• ŠTVRTÁ ČASŤ PÁCHANIE KRIMINALITY OSOBITNÝMI SKUPINAMI PÁCHATEĽOV
  • 21. kapitola KRIMINALITA PÁCHANÁ ŽENAMI
    • 21.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 21.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
    • 21.3 Etiológia (príčiny)
      • 21.3.1 Biologické teórie
      • 21.3.2 Psychologické teórie ženskej kriminality
      • 21.3.3 Sociologické teórie kriminality žien
      • 21.3.4 Genderovo orientované teórie
      • 21.3.5 Multifaktorový prístup
      • 21.3.6 Etiketizačný prístup
      • 21.3.7 Feministický prístup
    • 21.4 Typické páchateľky
    • 21.5 Typické obete
    • 21.6 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 21.7 Možnosti prevencie
  • 22. KAPITOLA KRIMINALITA PÁCHANÁ MLÁDEŽOU
    • 22.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 22.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
    • 22.3 Etiológia (príčiny)
      • 22.3.1 Vrodené osobnostné črty jedinca
      • 22.3.2 Syndróm hyperaktivity
      • 22.3.3 Príslušnosť k pohlaviu
      • 22.3.4 Rodinné prostredie a výchova
      • 22.3.5 Vplyv médií
      • 22.3.6 Škola
    • 22.4 Typickí páchatelia
    • 22.5 Typické obete
    • 22.6 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 22.7 Možnosti prevencie
      • 22.7.1 Prevencia kriminality mládeže
      • 22.7.2 Preventívne projekty zamerané na mládež v Slovenskej republike
      • 22.7.3 Prevencia kriminality v škole
  • 23. KAPITOLA KRIMINALITA PÁCHANÁ PRÁVNICKÝMI OSOBAMI
    • 23.1 Základné východiská a pojmové vymedzenie
    • 23.2 Fenomenológia (charakteristické prejavy)
    • 23.3 Etiológia (príčiny)
    • 23.4 Typickí páchatelia
    • 23.5 Typické obete
    • 23.6 Prípadové štúdie zo súdnej aplikačnej praxe
    • 23.7 Možnosti prevencie
      • 23.7.1 Zákonné povinnosti a kontrola štátu
      • 23.7.2 Samoregulácia
      • 23.7.3 Neformálne sankcie
• POUŽITÉ ZDROJE
• AUTORI