Obsah

• ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK
• ÚVOD K ÚVODU
• I. ČASŤ VSTUP DO MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA
  • ÚVOD
  • 1. História medzinárodného práva a jeho doktríny
    • 1.1 Prvopočiatky regulácie vzťahov medzi štátmi
    • 1.2 Antické Grécko a Rím
    • 1.3 Stredoveká Európa
    • 1.4 Grotiánsky moment
    • 1.5 Vestfálsky systém
    • 1.6 Koncert Európy
    • 1.7 Súčasné medzinárodné právo
  • 2. Osobitosti medzinárodného práva
    • 2.1 Medzinárodné právo v teórii medzinárodných vzťahov
    • 2.2 Porovnanie medzinárodného práva a vnútroštátnych právnych poriadkov
  • 3. Vzťah medzinárodného práva k iným právnym systémom
    • 3.1 Medzinárodné právo a vnútroštátne právne systémy
      • 3.1.1 Monistická teória s primátom vnútroštátneho práva
      • 3.1.2 Monizmus s primátom medzinárodného práva
      • 3.1.3 Dualistická teória
      • 3.1.4 Plnenie medzinárodných záväzkov vo vnútroštátnom práve
      • 3.1.5 Slovenská právna úprava
    • 3.2 Vzťah medzinárodného práva a práva EÚ
      • 3.2.1 Spoločné a odlišné znaky práva EÚ a medzinárodného práva
• II. ČASŤ NORMATÍVNE A ZMLUVNÉ MEDZINÁRODNÉ PRÁVO
  • ÚVOD
  • 1. Pramene medzinárodného práva
    • 1.1 Pojem a rozdelenie prameňov medzinárodného práva
    • 1.2 Medzinárodná zmluva
      • 1.2.1 Konsenzuálna povaha medzinárodnej zmluvy
      • 1.2.2 Spôsobilosť subjektu medzinárodného práva na uzavretie medzinárodnej zmluvy
      • 1.2.3 Súlad s ius cogens
    • 1.3 Medzinárodná obyčaj
      • 1.3.1 Usus longaevus
      • 1.3.2 Opinio iuris sive necessitatis
      • 1.3.3 Vzťah medzinárodnej zmluvy a medzinárodnej obyčaje
    • 1.4 Všeobecné právne zásady uznávané civilizovanými národmi
    • 1.5 Náuka najviac kvalifikovaných odborníkov
    • 1.6 Súdne rozhodnutia
    • 1.7 Jednostranné vyhlásenia štátov
    • 1.8 Rozhodnutia medzinárodných organizácií
    • 1.9 Ekvita
    • 1.10 Vnútroštátne právo
  • 2. Pravidlá a kodifikácia medzinárodného práva
    • 2.1 Fragmentácia a hierarchia pravidiel medzinárodného práva
    • 2.2 Tvorba, povaha a druhy pravidiel
    • 2.3 Kodifikácia pravidiel a progresívny rozvoj medzinárodného práva
      • 2.3.1 Pojem, účel a vývoj kodifikácie
      • 2.3.2 Kodifikačné orgány a konferencie
  • 3. Základné zásady medzinárodného práva
    • 3.1 Zásada nepoužitia sily a hrozby silou
    • 3.2 Zásada mierového riešenia medzinárodných sporov
    • 3.3 Zásada nezasahovania do vnútorných vecí
    • 3.4 Zásada povinnej spolupráce
    • 3.5 Zásada rovných práv a sebaurčenia národov
    • 3.6 Zásada zvrchovanej rovnosti štátov
    • 3.7 Zásada poctivého plnenia záväzkov v dobrej viere
  • 4. Medzinárodné zmluvné právo
    • 4.1 Viedenský dohovor o zmluvnom práve a jeho pôsobnosť
    • 4.2 Uzatváranie medzinárodných zmlúv a nadobúdanie ich platnosti
    • 4.3 Neplatnosť zmlúv, ich zánik a prerušenie vykonávania zmlúv
    • 4.4 Výhrady a interpretačné vyhlásenia k zmluvám
    • 4.5 Dodržiavanie a vykonávanie zmlúv
    • 4.6 Výklad medzinárodných zmlúv
  • 5. Zmluvná prax SR
    • 5.1 Medzinárodné zmluvy v právnom poriadku SR
    • 5.2 Uzatváranie medzinárodných zmlúv
• III. ČASŤ SUBJEKTIVITA V MEDZINÁRODNOM PRÁVE A JEJ INŠTITUCIONALIZÁCIA
  • ÚVOD
  • 1. Subjektivita v medzinárodnom práve
    • 1.1 Mnohosť subjektov medzinárodného práva v čase
    • 1.2 Typické prejavy subjektivity v medzinárodnom práve
    • 1.3 Klasifikácia subjektov
  • 2. Štát ako základný subjekt medzinárodného práva
    • 2.1 Vznik štátu
    • 2.2 Základné atribúty štátnosti
    • 2.3 Obyvateľstvo
    • 2.4 Územie
    • 2.5 Suverenita, efektivita moci a problematika jurisdikcie
      • 2.5.1 Personálna jurisdikcia
      • 2.5.2 Teritoriálna jurisdikcia
      • 2.5.3 Univerzálna jurisdikcia
    • 2.6 Inštitút uznania štátu v medzinárodnom práve
      • 2.6.1 Vlády
    • 2.7 Formy štátu a ich dopad na subjektivitu
      • 2.7.1 Unitárne štáty
      • 2.7.2 Federácie
        • 2.7.2.1 Pôsobenie Slovenskej republiky v ČSFR
        • 2.7.2.2 Prax federálnych štátov USA
      • 2.7.3 Konfederácie
    • 2.8 Práva a imunity štátu
    • 2.9 Zánik štátu a jeho konsekvencie v rovine medzinárodného práva
      • 2.9.1 Sukcesia v medzinárodnom práve
      • 2.9.2 Sukcesia SR do záväzkov
  • 3. Orgány pre zahraničné/medzinárodné styky
    • 3.1 Diplomatické misie
    • 3.2 Konzulárne úrady
    • 3.3 Osobitné misie
    • 3.4 Vnútroštátne orgány pre zahraničné styky
  • 4. Územné režimy so špecifickým medzinárodnoprávnym režimom
    • 4.1 Mandátne a poručenské územia
    • 4.2 Medzinárodná správa územia
    • 4.3 Protektoráty a osobitné režimy
  • 5. Národ
  • 6. Povstalecké hnutie problémový subjekt medzinárodného práva
  • 7. Subjektivita medzinárodnej organizácie
    • 7.1 Pojem a kategórie medzinárodných organizácií a orgánov
    • 7.2 Medzinárodné orgány
    • 7.3 Štruktúra medzinárodnej organizácie, orgánov
    • 7.4 Právomoci medzinárodných organizácií v medzinárodnom práve – obsah subjektivity
    • 7.5 Interné akty, rozhodnutia medzinárodných organizácií
    • 7.6 OSN
    • 7.7 Rada Európy
    • 7.8 Európska únia – výzva tradičným konceptom subjektivity medzinárodného práva?
    • 7.9 Prípadová štúdia pre oblasť subjektivity medzinárodných organizácií
  • 8. Jednotlivec
  • 9. Subjekty sui generis medzinárodného práva
    • 9.1 Svätá stolica
    • 9.2 Zvrchovaný rád Maltézskych rytierov
    • 9.3 Medzinárodný výbor Červeného kríža
• IV. ČASŤ MEDZINÁRODNÁ ZODPOVEDNOSŤ A RIEŠENIE SPOROV
  • ÚVOD
  • 1. Medzinárodnoprávna zodpovednosť
    • 1.1 Zodpovednosť štátu za medzinárodne protiprávne správanie
      • 1.1.1 Predpoklady vzniku zodpovednosti
      • 1.1.2 Okolnosti vylučujúce medzinárodnoprávnu zodpovednosť
      • 1.1.3 Obsah medzinárodnoprávnej zodpovednosti
      • 1.1.4 Uplatňovanie medzinárodnoprávnej zodpovednosti
    • 1.2 Zodpovednosť štátu za škodu
    • 1.3 Zopovednosť medzináronej organizácie za medzinárodné protiprávne správanie
    • 1.4 Zodpovednosť ďalších subjektov medzinárodného práva
  • 2. Riešenie sporov v medzinárodnom práve
    • 2.1 Metódy riešenia sporov
      • 2.1.1 Negociácia
      • 2.1.2 Vyšetrovanie
      • 2.1.3 Mediácia a zmierovacie konanie
      • 2.1.4 Arbitráž
      • 2.1.5 Konanie pred Stálym arbitrážnym dvorom a pred Medzinárodným súdnym dvorom
  • 3. Riešene sporov v Európe
    • 3.1 Presah sporov medzi členskými štátmi EÚ a Rady Európy
    • 3.2 Spory medzi členskými krajinami EÚ a tretími stranami
  • 4. Investičná arbitráž ako metóda riešenia sporu v medzinárodnom investičnom práve
    • 4.1 Investičná arbitráž
    • 4.2 Bilaterálne zmluvy o ochrane investícií
    • 4.3 Achmea C-284/16
  • 5. Sankčný mechanizmus v medzinárodnom práve
    • 5.1 Medzinárodné sankcie
    • 5.2 Sankcie voči jednotlivcovi
    • 5.3 Sankcie na úrovni EÚ
      • 5.3.1 Sankcie prijaté Bezpečnostnou radou OSN
      • 5.3.2 Autonómne sankcie EÚ
    • 5.4 Implementácia sankcií v podmienkach SR
  • 6. Bezpečnosť v medzinárodnom práve
    • 6.1 Princíp non-intervention alebo princíp nepoužiť silu
    • 6.2 Individuálna a kolektívna sebaobrana
      • 6.2.1 Intervencia na pozvanie
      • 6.2.2 Kolektívna sebaobrana
      • 6.2.3 Doktrína predbežného útoku
    • 6.3 Použitie sily Medzinárodnou organizáciou
      • 6.3.1 Jednotky OSN alebo „modré prilby“
      • 6.3.2 NATO
    • 6.4 Humanitárna intervencia a koncept R2P
• V. ČASŤ ČLOVEK V MEDZINÁRODNOM PRÁVE
  • ÚVOD
  • 1. Medzinárodnoprávna subjektivita jednotlivcov
  • 2. Obyvateľstvo
    • 2.1 Štátna príslušnosť
    • 2.2 Cudzinecký režim
  • 3. Humanitárne právo
  • 4. Ľudské práva
    • 4.1 Univerzálna úroveň ochrany ľudských práv
      • 4.1.1 Všeobecná univerzálna úroveň ochrany ľudských práv
        • 4.1.1.1 Pramene všeobecnej univerzálnej úrovne ochrany ľudských práv
        • 4.1.1.2 Inštitucionálno-organizačný systém ochrany ľudských práv na všeobecnej univerzálnej úrovni
        • 4.1.1.3 Pramene a inštitucionálno-organizačný systém ochrany ľudských práv na osobitnej univerzálnej úrovni
        • 4.1.1.4 Implementácia univerzálneho systému ochrany ľudských práv do slovenského vnútroštátneho právneho poriadku
    • 4.2 Regionálna úroveň ochrany ľudských práv
    • 4.3 Európsky regionálny systém ochrany ľudských práv
      • 4.3.1 Regionálny systém ochrany ľudských práv na úrovni Európskej únie
      • 4.3.2 Regionálny systém ochrany ľudských práv na úrovni Rady Európy
        • 4.3.2.1 Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
        • 4.3.2.2 Európska sociálna charta a ostatné dohody Rady Európy
    • 4.4 Modifikácie ľudských práv
    • 4.5 Prípadová štúdia – Praktický návod: Ako postupovať pri porušení ľudských práv?
  • 5. Diplomatická ochrana
    • 5.1 Diplomatická ochrana
      • 5.1.1 Podmienky diplomatickej ochrany
      • 5.1.2 Diplomatická ochrana právnických osôb
    • 5.2 Konzulárna ochrana
      • 5.2.1 Konzulárna ochrana v medzinárodných zmluvách a judikatúre
      • 5.2.2 Konzulárna ochrana podľa práva EÚ
      • 5.2.3 Konzulárna ochrana v právnom poriadku SR
  • 6. Výsady a imunity
    • 6.1 Všeobecne o imunitách
    • 6.2 Hlava štátu a ďalší vysokí predstavitelia
    • 6.3 Diplomatickí zástupcovia a konzulárni úradníci
    • 6.4 Iné osoby požívajúce výsady a imunity
    • 6.5 Výsady a imunity v právnom poriadku SR
  • 7. Medzinárodné trestné právo
    • 7.1 Inštitucionálny systém
      • 7.1.1 Vznik medzinárodného trestného súdnictva
        • 7.1.1.1 Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu
        • 7.1.1.2 Medzinárodný vojenský tribunál pre Ďaleký Východ
        • 7.1.1.3 Význam medzinárodných vojenských tribunálov pre medzinárodné právo
      • 7.1.2 Ad hoc trestné tribunály
        • 7.1.2.1 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu
        • 7.1.2.2 Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu
        • 7.1.2.3 Vplyv ad hoc trestných tribunálov na oblasť medzinárodného trestného súdnictva
        • 7.1.2.4 Medzinárodný reziduálny mechanizmus pre trestné tribunály
      • 7.1.3 „Hybridné“ (osobitné) tribunály a súdy
        • 7.1.3.1 Mimoriadne komory súdov v Kambodži
        • 7.1.3.2 Osobitný súd pre Sierru Leone
        • 7.1.3.3 Osobitný tribunál pre Libanon
        • 7.1.3.4 Ďalší vývoj v oblasti zriadenia „hybridných“ (osobitných) súdov
      • 7.1.4 Medzinárodný trestný súd
        • 7.1.4.1 Vznik Medzinárodného trestného súdu a jeho právny základ
        • 7.1.4.2 Organizačná štruktúra Medzinárodného trestného súdu
        • 7.1.4.3 Otázky spojené s právomocou Medzinárodného trestného súdu
        • 7.1.4.4 Vplyv Medzinárodného trestného súdu na vývoj v oblasti medzinárodného trestného súdnictva a ďalšie fungovanie
      • 7.1.5 Konflikt v kontexte situácie v štáte Giskar a možnosti stíhania zločinu agresie – prípadová štúdia
    • 7.2 Medzinárodné trestné právo hmotné
      • 7.2.1 Trestná zodpovednosť podľa medzinárodného práva
      • 7.2.2 Zločin genocídy
      • 7.2.3 Zločiny proti ľudskosti
      • 7.2.4 Vojnové zločiny
      • 7.2.5 Zločin agresie
      • 7.2.6 Ďalšie zločiny podľa medzinárodného práva
      • 7.2.7 Prečiny proti výkonu spravodlivosti
      • 7.2.8 Zmluvne založené trestné činy
      • 7.2.9 Prípadová štúdia
    • 7.3 Medzinárodné trestné právo procesné
      • 7.3.1 Štádiá trestného konania pred Medzinárodným trestným súdom
      • 7.3.2 Dokazovanie
      • 7.3.3 Postavenie obetí
    • 7.4 Medzinárodná justičná spolupráca v trestných veciach
      • 7.4.1 Justičná spolupráca v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie
      • 7.4.2 Vplyv výborov Rady Európy na oblasť trestného práva
      • 7.4.3 Výbor expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Moneyval)
      • 7.4.4 Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT)
      • 7.4.5 Výbor k Dohovoru o počítačovej kriminalite (T-CY)
• VI. ČASŤ PROSTREDIE A PRIESTOR V MEDZINÁRODNOM PRÁVE
  • ÚVOD
  • 1. Medzinárodne právo životného prostredia
    • 1.1 Pojem, predmet a systém
    • 1.2 Vývoj medzinárodného práva životného prostredia
    • 1.3 Subjekty
      • 1.3.1 Štáty
      • 1.3.2 Medzivládne organizácie
      • 1.3.3 Mimovládne organizácie
      • 1.3.4 Domorodé (pôvodné) národy
      • 1.3.5 Jednotlivci
      • 1.3.6 Európska únia
    • 1.4 Pramene
      • 1.4.1 Medzinárodné zmluvy
      • 1.4.2 Medzinárodná obyčaj
      • 1.4.3 Rozhodnutia medzinárodných súdnych inštitúcií
      • 1.4.4 Jednostranné akty štátov
      • 1.4.5 Uznesenia orgánov medzinárodných organizácií
      • 1.4.6 Všeobecné právne zásady
      • 1.4.7 Soft law
    • 1.5 Princípy a koncepcie
      • 1.5.1 Trvalo udržateľný rozvoj
      • 1.5.2 Princíp štátnej suverenity nad prírodnými zdrojmi
      • 1.5.3 Zásada nepoškodzovania životného prostredia za hranicami jurisdikcie štátov
      • 1.5.4 Princíp prevencie
      • 1.5.5 Zásada predbežnej opatrnosti
      • 1.5.6 Posudzovania vplyvov na životné prostredie
      • 1.5.7 Zásada znečisťovateľ platí
    • 1.6 Medzinárodnoprávna úprava klimatických zmien
      • 1.6.1 Rámcový dohovor OSN o zmene klímy
      • 1.6.2 Kjótsky protokol
      • 1.6.3 Parížska dohoda o zmene klímy
      • 1.6.4 Medzinárodnoprávna úprava environmentálnych migrantov
      • 1.6.5 Prípad Združenie Klimaseniorinnen Schweiz a iní proti Švajčiarsku
  • 2. Vzdušný priestor (letecké právo)
    • 2.1 Medzinárodnoprávny režim vzdušného priestoru
    • 2.2 Medzinárodnoprávna úprava činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva
  • 3. Vodstvo (morské právo, riečne právo)
    • 3.1 Vnútorné vody
    • 3.2 Medzinárodné riečne právo
      • 3.2.1 Princípy medzinárodného riečneho práva
      • 3.2.2 Rámcové dohovory
      • 3.2.3 Regionálne dohovory
      • 3.2.4 Prípad Celulózky (Pulp Mills)
    • 3.3 Medzinárodné morské právo
      • 3.3.1 Pojem a pramene medzinárodného morského práva
      • 3.3.2 Právny režim pobrežného mora
      • 3.3.3 Právny režim priľahlého pásma
      • 3.3.4 Výlučná ekonomická zóna
      • 3.3.5 Kontinentálny šelf
      • 3.3.6 Medzinárodné prieplavy
      • 3.3.7 Medzinárodné úžiny
      • 3.3.8 Šíre more
      • 3.3.9 Morské dno a podložie za hranicami národnej jurisdikcie
  • 4. Medzinárodnoprávny režim Antarktídy a Arktídy
    • 4.1 Medzinárodnoprávny režim Antarktídy
    • 4.2 Právny režim Arktídy
  • 5. Vesmír (kozmické právo)
    • 5.1 Pojem a pramene medzinárodného kozmického práva
    • 5.2 Medzinárodnoprávny režim kozmického priestoru a nebeských telies
    • 5.3 Právny režim kozmických objektov
  • 6. Kybernetický priestor
    • 6.1 Internacionalistický digitálny konštitucionalizmus
    • 6.2 Kybernetická bezpečnosť
      • 6.2.1 Inštitucionalizácia kybernetickej bezpečnosti
      • 6.2.2 Medzinárodnoprávny režim kybernetickej bezpečnosti
      • 6.2.3 Právny režim kybernetickej bezpečnosti v SR
      • 6.2.4 Zodpovednosť v medzinárodnom práve za kybernetické incidenty
    • 6.3 Pozitívnoprávna dimenzia kybernetického priestoru